Podľa výsledkov sčítania ľudu, domov a bytov v roku 2021 sa k slovenskej národnosti prihlásilo 162 578 obyvateľov Českej republiky. Z toho 96 048 obyvateľov uviedlo iba slovenskú národnosť, zvyšok uviedlo aj inú národnosť, predovšetkým českú. Od roku 2021 je národnosť nepovinným údajom.
V roku 2011 uviedlo 147 152 obyvateľov Českej republiky slovenskú národnosť, nebolo možné uvádzať viac národností.
Pri sčítaní v roku 1991 (ešte za spoločného štátu ČSFR) sa k slovenskej národnosti prihlásilo cca 314 000 osôb. Najviac Slovákov žije v Moravskosliezskom kraji, Ústeckom kraji, Juhomoravskom kraji, Stredočeskom kraji, Karlovarskom kraji av Prahe. Prvá vlna Slovákov začala osídľovať pohraničie už po roku 1945, boli to tiež reemigranti z Rumunska, Maďarska a Zakarpatskej Ukrajiny. Do Ostravy, Karvinej, Prahy či iných českých miest smerovali migrácia Slovákov na stavby tzv päťročných. Najmä v 60. a 70. rokoch prišla do Prahy tzv. „úradnícka migrácia“ - stranícky aparát, armáda a pod.
Po roku 1989 smeruje migrácia Slovákov najmä do najväčších miest (Praha, Brno), títo ľudia prichádzajú najčastejšie za prácou a za štúdiom (Brno, Praha, Olomouc, Ostrava). V Českej republike študuje takmer 22 tisíc Slovákov a Sloveniek. Vďaka jazykovej i kultúrnej blízkosti sú Slováci prirodzene najlepšie sa asimilujúcou menšinou v krajine. Dobrým príkladom môže byť zakladateľ Československa a národná ikona T. G. Masaryk, ktorého otec mal slovenský pôvod.
Mnoho Slovákov sa v priebehu histórie podieľalo na budovaní Slovenského národa a jeho kultúry. Príkladom sú Vavrinec Benedikt z Nedožier – autor prvej gramatiky českého jazyka (Grammaticae bohemica libri duo 1603), alebo Ján Jessenius, syn slovenských emigrantov, ktorý roku 1600 vykonal v Prahe prvú verejnú pitvu a neskôr sa stal ideológom českého stavovského povstania, za čo bol v roku 1621 popravený spolu s ďalšími dvadsaťšesť pánmi na Staromestskom námestí. Podobne ako Ján Kollár či Pavol Jozef Šafárik, ktorých busty zdobí Panteón Národného múzea v Prahe, sa aj ďalší Slováci stali významnými osobnosťami českej kultúry a vedy. Spisovateľka a osvetová pracovníčka Hana Gregorová bola obhajkyňou emancipačných snáh žien aj v Českej republike. Ján Brokoff zo Spiša a jeho syn Ferdinand sú autormi mnohých diel, ktoré dodnes zdobia Prahu – Karlov most a pod.
Veľkej obľube sa v Česku teší hrdina prvej svetovej vojny a spoluzakladateľ Československa Milan Rastislav Štefánik, rovnako ako Jozef Gabčík, jeden z hlavných aktérov operácie Anthropoid a iní. Populárne sú v Česku tiež slovenské hviezdy hudobnej či filmovej scény, čo platí samozrejme aj opačne.
Snaha o prezentáciu hodnôt slovenskej kultúry a emancipácii slovenskej menšiny je jedným z hlavných pilierov činnosti slovenských organizácií pôsobiacich v Českej republike. Tieto organizácie sa aktívne venujú uchovávaniu slovenského jazyka, tradícií, folklóru a kultúrneho dedičstva, a to prostredníctvom pravidelnej činnosti, festivalov, výstav, prednášok, literárnych večerov či verejných zhromaždení. Dôležitým aspektom ich práce je zároveň podpora identity slovenskej menšiny, najmä u mladšej generácie, ktorá vyrastá v prostredí majoritného českého národa.
Emancipácia slovenskej menšiny sa prejavuje nielen kultúrne, ale aj v snahe o väčšie zapojenie do verejného a politického života, dialóg s inštitúciami a zviditeľnenie jej potrieb a prínosov v rámci českej spoločnosti. Všetky slovenské organizácie, či už pôsobia na celoštátnej alebo regionálnej úrovni, sa s väčšou či menšou intenzitou hlásia k myšlienke česko-slovenskej vzájomnosti. Táto vzájomnosť je vnímaná nielen ako historická väzba, ale ako živý kultúrny a občiansky vzťah, ktorý prispieva k vzájomnému porozumeniu, tolerancii a rozvoju demokratickej spoločnosti.
Asociace Limbora (Praha)
Bona Fide (Praha)
Detvan (Praha)
Obec Slovákov v ČR (Praha, Karlovy Vary, Sokolov, Teplice, Plzeň, Stříbro, Kladno, Brno, Tábor, Kroměříž, Karviná, Třinec) uděluje cenu Mateja Hrebendu
Pražská kaviareň (Praha)
Slovensko - český klub (Praha)
Spoločnosť Jána Kollára v ČR (Praha)
Centrum pro informovanou společnost (Praha)
Dokumentační a muzejní středisko slovenské menšiny v ČR (Praha)
Spoločnosť generála M. R. Štefánika v Českej republike (Praha)
Skautský oddiel: Klub svišťov Praha (Praha)
Sokol Křivoklát (Křivoklát)
Živena Praha (Praha)
Dokumentační a muzejní středisko slovenské menšiny v ČR (Praha)
Dům národnostních menšin (Praha)
Kino Atlas (Praha)
Slovenský dom v Prahe (Praha)
Slovenský inštitút (Praha)
Slovenský literárny klub v ČR (Praha) organizuje Literární soutěž Jána Kollára
Větrné mlýny (Praha)
Korene (Příloha časopisu Slovenské dotyky) (Časopis)
Listy Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť viac… (Časopis)
Pražské hlásky (Podcast)
Pražská kaviareň (Podcast)
Slovenská mozaika (Podcast)
Slovenské dotyky (Časopis)
Slovensko v Prahe (Online portál)
Stretnutie na Radiožurnále (Rozhlasový pořad)
Asociace Etnica (Praha)
Asociace Limbora (FS Limbora, DFS Limborka, DFS Malá Limborka, Praha)
Folklorní klub Fogáš (Ostrava)
Folklorní klub Šmykňa (Ostrava)
Folklorní soubor Čalamáda (Brno)
Folklorní soubor Šarvanci (Praha)
Folklorní spolek Púčik (Brno)
Folklorní soubor Výkvet (Brno)
Vysokoškolský soubor lidových písní a tanců Poľana (Brno)
Česko – Slovenský ples (Praha)
Čítajme, počúvajme a učme sa (čtení pro děti ve slovenštině v knihovnách, školách…)
Farský ples Slovenskej rímskokatolíckej farnosti (Praha)
Festival českej a slovenskej tvorby pre deti (Praha)
Folklór bez hraníc (Praha)
Mezinárodní festival Praha srdce národů (Praha)
Mezinárodní festival slovenského folkloru Jánošíkov dukát (Rožnov pod Radhoštěm)
Ples ECAV SK (Praha)
Rozprávky jsou pohádky (loutkové představení pro děti)
Rusínsky Juliánsky ples (Praha)
Slovenská Tancovačka (Brno)
Slovenský tanečný dom v Prahe (Praha)
Vianoce s Limborou (Praha)
Evanjelická cirkev augsburského vyznání ECAV (Praha, Brno, Plzeň)
Jakubčatá-spoločenstvo pri farnosti sv. Jakuba (Praha)
Pravoslavný katedrální chrám sv. Cyrila a Metoděje (Praha)
Slovenská rímskokatolícka farnosť (Praha)
Slovenská řeckokatolická farnost (Praha)
Slovenské katolícke centrum v Plzni (Plzeň)
19.1.(2006) - Havárie letadla An-24 slovenských vzdušných sil v roce 2006 (Praha, Hradčany)
24.1.(1852) - Výročí smrti Jána Kollára (Praha, Olšanské hřbitovy)
21.2.(2018) - Tragická smrt Jána Kuciaka a Martiny Kušnírové (Praha)
4.5.(1919) - Tragická smrt generála Milana Rastislava Štefánika (Praha, Petřín)
5.5.(1945) - Vzpomínková akce na neznámého slovenského hrdinu v Praze (Praha)
7.5. - Připomínka významu českých krajanů v zahraničí (Praha, Strahovský klášter)
27.6.(1944) - Výročí smrti Dr. Milana Hodžu (Praha, Hodžova vila)
2.7.(1917) - Bitva u Zborova (Praha, Olšanské hřbitovy)
21.7.(1880) - Výročí narození generála Milana Rastislava Štefánika (Praha, Petřín)
28.10.(1918) - Vznik samostatného Československého státu (Praha, Petřín)
17.11.(1989) - Sametová revoluce (Praha, Národní třída)
Slovenská národnostná menšina v Českej republike môže byť pre Radu vlády pre národnostné menšiny inšpiratívnym partnerom pri prechode na súčasné digitálne médiá a pri práci s mladými ľuďmi. Vďaka aktívnemu využívaniu sociálnych sietí, online platforiem a moderných foriem komunikácie už dnes efektívne oslovuje mladú generáciu a zapája ju do kultúrneho a komunitného diania. Táto skúsenosť môže slúžiť ako model pre ďalšie menšiny pri hľadaní ciest, ako zostať relevantné v digitálnej dobe.
Slovenská národnostná menšina má v Rade dvoch zástupcov.
Slovenská národnostná menšina v Českej republike aktívne spolupracuje s Ministerstvom zahraničných vecí SR (najmä so zvláštnym splnomocnencom pre krajanské záležitosti) pri starostlivosti o slovenskú i českú diaspóru v zahraničí. V rámci tejto spolupráce slovenská komunita poskytuje cenné know-how najmä v oblasti organizácie a zaistenia korešpondenčnej voľby, kde má dlhoročné skúsenosti z vlastnej praxe. Táto odborná pomoc ministerstvu napomáha efektívnejšie nastavovať procesy a zlepšovať služby pre občanov SR žijúcich mimo územia republiky. Zástupcovia slovenskej národnostnej menšiny spolupracujú ďalej s orgánmi štátnej správy (ministerstva kultúry, školstva, mládeže a telovýchovy, vnútra, či Úradom vlády SR) pri realizácii dotačnej politiky vo vzťahu k aktivitám národnostných menšín a podpory slovenskej kultúry v celej SR.
Slovenská menšina v Českej republike aktívne spolupracuje s českou občianskou spoločnosťou na ochrane a rozvoji demokratických hodnôt v oboch krajinách. Prostredníctvom spoločných iniciatív, diskusií, verejných akcií a občianskych kampaní prispieva k posilňovaniu demokratickej kultúry, právneho štátu a občianskej angažovanosti. Táto cezhraničná spolupráca odráža spoločné historické väzby a záujem o zachovanie otvorenej a slobodnej spoločnosti na Slovensku aj v Česku.
V Českej republike pôsobí veľké množstvo umelcov zo Slovenska, ktorí výrazne obohacujú miestnu kultúrnu scénu. Sú aktívni v divadle, hudbe, výtvarnom umení, literatúre i filme a často spolupracujú s českými kolegami na spoločných projektoch. Ich tvorba a prítomnosť prispievajú k rozmanitosti kultúrneho života a posilňujú česko-slovenské väzby, ktoré majú v regióne dlhodobý význam.