Referendum 2026
a diaspóra

Referendum a slovenská diaspóra

Referendum, ktoré sa na Slovensku uskutočnilo 4. júla 2026, obsahovalo dve otázky – či občania súhlasia so zrušením tzv. doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Hoci bolo referendum pre nízku účasť neplatné, údaje o registráciách na hlasovanie zo zahraničia poskytujú cenný pohľad na geografické rozloženie slovenskej diaspóry. 

Referendum je zaujímavé aj z pohľadu Slovákov a Sloveniek žijúcich v zahraničí. Údaje o registráciách na hlasovanie zo zahraničia poskytujú cenný pohľad na geografické rozloženie slovenskej novodobej diaspóry. (VolbySR)

Na hlasovanie poštou zo zahraničia sa zaregistrovalo približne 8 500 občanov zo 66 krajín sveta. Takmer polovica všetkých registrácií pripadala na Českú republiku, čo potvrdzuje, že ide o najväčšiu komunitu Slovákov a Sloveniek žijúcich v zahraničí. Nasledovali Spojené kráľovstvo, Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko a Holandsko, teda štáty, ktoré sú dlhodobo hlavnými cieľmi pracovnej a študijnej migrácie Slovákov a Sloveniek. Zaujímavé je, že medzi registrovanými boli aj voliči z krajín ako Japonsko, Thajsko, Keňa, Taiwan, Mexiko či Nový Zéland, čo dokumentuje globálny charakter slovenskej diaspóry.

Tieto údaje nehovoria len o volebnej účasti. Sú zároveň cennou sondou do toho, kde dnes žijú aktívni slovenskí občania so záujmom o dianie na Slovensku. Registrácie na hlasovanie zo zahraničia tak predstavujú jeden z najpresnejších dostupných zdrojov na mapovanie slovenskej diaspóry a jej geografického rozloženia.

Rozloženie registrovanej diaspóry po krajinách

V dátach je zreteľná výrazná koncentrácia záujmu o hlasovanie zo zahraničia v krajinách, kde žije najviac Slovákov. Jednoznačne dominuje Česká republika, z ktorej prišlo 3 659 žiadostí, čo predstavuje približne 43 % všetkých registrovaných žiadostí. S výrazným odstupom nasleduje Spojené kráľovstvo (880) a Nemecko (693). Ďalšie priečky obsadzujú Švajčiarsko (471), Rakúsko (427) a Holandsko (416). Prvých šesť krajín spolu tvorí viac ako tri štvrtiny všetkých registrácií, čo potvrdzuje, že najväčší záujem je v štátoch s početnou slovenskou komunitou a vysokou pracovnou migráciou.

Silné zastúpenie majú aj ďalšie západoeurópske krajiny, ako Dánsko, Francúzsko, Belgicko, Španielsko, Nórsko, Írsko, Luxembursko či Taliansko, zatiaľ čo mimo Európy je najviac registrácií zo Spojených štátov amerických (144) a Kanady (104). Na opačnom konci rebríčka sa nachádza viac ako dvadsať krajín, z ktorých sa prihlásil iba jeden volič – napríklad Vatikán, Keňa, Mexiko, Taiwan, Vietnam, Čile či Britské Panenské ostrovy. Zoznam tak ukazuje, že slovenskí občania využívajú možnosť hlasovať zo zahraničia prakticky na všetkých kontinentoch – od Európy cez Severnú Ameriku až po Áziu, Austráliu a Afriku.

Zaujímavé je aj to, že medzi krajinami s vyšším počtom registrácií sa nachádzajú aj štáty bez slovenského zastupiteľského úradu, napríklad Dánsko, Nórsko, Island, Luxembursko či Nový Zéland. Tieto údaje opäť potvrdzujú význam možnosti hlasovania poštou pre občanov žijúcich v krajinách, kde by osobná účasť na hlasovaní bola výrazne komplikovanejšia.

Pôvod registrovanej diaspóry po obciach na Slovensku

Z pohľadu trvalého pobytu registrovaných voličov zo zahraničia vidíme, že najväčší záujem o hlasovanie poštou mali občania s trvalým pobytom vo väčších slovenských mestách. Na prvom mieste je Prešov (261), za ktorým nasledujú Žilina (223), Bratislava – Petržalka (205), Bratislava – Ružinov (185), Banská Bystrica (180), Bratislava – Staré Mesto (179) a Poprad (164). V prvej desiatke sa nachádzajú aj Trenčín, Košice – Západ a Bratislava – Karlova Ves.

Výrazne zastúpená je Bratislava, ktorej jednotlivé mestské časti sa v rebríčku objavujú opakovane (Petržalka, Ružinov, Staré Mesto, Karlova Ves, Nové Mesto, Dúbravka, Rača, Vrakuňa, Devínska Nová Ves a ďalšie), čo potvrdzuje vysokú mobilitu obyvateľov hlavného mesta. Podobne sú zastúpené aj Košice, kde medzi najaktívnejšie mestské časti patria Západ, Sídlisko Ťahanovce, Staré Mesto, Sídlisko KVP, Juh či Nad jazerom.

Medzi okresnými mestami dominujú najmä Martin, Nitra, Zvolen, Trnava, Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Michalovce, Prievidza, Bardejov, Humenné, Považská Bystrica či Piešťany, čo naznačuje, že hlasovanie zo zahraničia využívajú obyvatelia prakticky zo všetkých regiónov Slovenska. Zastúpené sú nielen krajské mestá, ale aj desiatky menších miest a obcí.

Údaje zároveň ukazujú, že slovenská diaspóra nevzniká len odchodom obyvateľov z Bratislavy alebo veľkých miest. Medzi registrovanými voličmi nájdeme občanov s trvalým pobytom vo viac ako tisícke slovenských miest a obcí – od krajských miest až po malé dediny, z ktorých sa na hlasovanie zo zahraničia prihlásil jeden alebo niekoľko voličov. To potvrdzuje, že migrácia Slovákov do zahraničia zasahuje celé územie Slovenska a nie je viazaná len na niekoľko veľkých centier.

Priebeh registrovania sa k hlasovaniu poštou

Registrácia na hlasovanie poštou pre referendum 2026 prebiehala od 21. apríla do 13. mája 2026, pričom posledný deň predstavoval zákonnú lehotu na podanie žiadosti Ministerstvu vnútra SR. 

Údaje o registráciách ukazujú, že väčšina Slovákov žijúcich v zahraničí si podanie žiadosti o hlasovanie poštou nechala na posledné dni pred uzávierkou. Počet registrácií bol počas druhej polovice apríla pomerne nízky a pohyboval sa približne od 70 do 260 žiadostí denne. Výrazný nárast nastal až v poslednom týždni registrácie – 6. mája bolo podaných 370 žiadostí, 7. mája už 596 a v nasledujúcich dňoch zostával denný počet na úrovni približne 500 registrácií. Skutočný vrchol prišiel v úplnom závere, keď sa 11. mája zaregistrovalo 899 voličov, 12. mája 1 295 a v posledný možný deň registrácie – 13. mája 2026 – až 1 904 voličov, čo predstavovalo viac ako pätinu všetkých registrácií. Dáta tak jasne potvrdzujú typické správanie voličov – registráciu na hlasovanie poštou väčšina z nich odkladala až na poslednú chvíľu.