Stanovisko Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Stručné vysvetlenie vyjadrenia od ministerstva

Slovenský opatrovateľský príspevok je určený len pre ľudí, ktorí žijú a poskytujú opatrovanie na Slovensku. Ak niekto žije a opatruje v zahraničí, nárok na slovenský príspevok nemá. Slovensko na tom nechce nič meniť.

Prečo vôbec vznikol spor?

V roku 2009 Slovensko prijalo zákon o príspevkoch pre ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím.

Európska komisia si myslela, že niektoré z týchto príspevkov (napríklad príspevok na opatrovanie) by mali byť vyplácané aj občanom, ktorí sa presťahovali do inej krajiny EÚ.

Preto v roku 2013 zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ.

Ako rozhodol Súdny dvor EÚ?

V roku 2015 rozhodol v prospech Slovenska.

Povedal, že:

• opatrovateľský príspevok nie je klasická sociálna dávka, ako napríklad dôchodok alebo nemocenská,

• ale je to dávka sociálnej pomoci.

To znamená, že Slovensko nemusí tento príspevok vyplácať ľuďom žijúcim v zahraničí.

Prečo Slovensko nechce príspevok vyplácať do zahraničia?

Ministerstvo uvádza niekoľko dôvodov.

1. Príspevok je viazaný na Slovensko

Ak chce niekto dostať slovenský opatrovateľský príspevok, musí:

1. 1. mať skutočné bydlisko na Slovensku,

   2. opatrovanie vykonávať na Slovensku.

Ak žije napríklad v Česku alebo Nemecku, podmienky nespĺňa.

2. Štát musí vedieť všetko skontrolovať

Pred priznaním príspevku sa robí odborné posúdenie.

Úrad zisťuje napríklad:

2. 1. aký je zdravotný stav,

   2. akú pomoc človek potrebuje,

   3. či je opatrovanie naozaj vykonávané.

Potom môže úrad robiť aj kontroly.

Ministerstvo tvrdí, že:

"tieto kontroly by v zahraničí nevedelo vykonávať."

3. Ak by sa výnimka urobila len pre opatrovateľský príspevok, rozbil by sa celý systém

Na Slovensku existuje viacero kompenzačných príspevkov:

3. 1. osobná asistencia,

   2. príspevok na auto,

   3. príspevok na pomôcky,

   4. príspevok na opatrovanie,

   5. ďalšie.

Všetky fungujú na rovnakom princípe:

"sú určené ľuďom žijúcim na Slovensku."

Ministerstvo tvrdí, že keby sa exportoval iba jeden z nich, celý systém by prestal byť logický.

Ako sa to týka Českej republiky?

Česko má iný systém.

Český příspěvek na péči považuje za sociálnu dávku, ktorá môže byť za určitých podmienok vyplácaná aj občanom žijúcim v inom štáte EÚ.

Od 1. júla 2026 navyše Česko zaviedlo možnosť riešiť niektoré prípady individuálne prostredníctvom tzv. odstránenia tvrdosti zákona.

To znamená, že minister môže vo výnimočných situáciách rozhodnúť, že dávka bude priznaná aj v prípadoch, keď zákon bežne nárok nepriznáva.

Prečo je problém najmä pre Slovákov žijúcich v Česku?

Typický príklad:

• slovenský dôchodca sa presťahuje za deťmi do Česka,

• ochorie,

• stará sa o neho dcéra.

V Česku často nemá nárok na český príspevok automaticky.

Na Slovensku zase nemá nárok na slovenský opatrovateľský príspevok, pretože už nebýva na Slovensku.

Výsledok:

"rodina sa môže ocitnúť bez podpory z oboch štátov alebo musí žiadať o výnimočné riešenie podľa českých pravidiel."

Jednou vetou

Slovenské ministerstvo hovorí:

"Opatrovateľský príspevok je dávka sociálnej pomoci určená pre ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Európske právo nám neukladá povinnosť vyplácať ho do zahraničia, kontroly mimo Slovenska nie sú podľa nás možné a preto neplánujeme zákon meniť."

Z pohľadu ľudí žijúcich v zahraničí je však hlavným problémom to, že pri presťahovaní do iného štátu EÚ môže vzniknúť situácia, keď nemajú reálny prístup k porovnateľnej podpore ani zo Slovenska, ani z krajiny, v ktorej žijú. Práve túto praktickú medzeru sa snaží riešiť Česká republika zavedením možnosti individuálneho posúdenia prostredníctvom „odstránenia tvrdosti zákona“.

Presné vyjadrenie od ministerstva

V Slovenskej republike dňom 1. januára 2009 nadobudol účinnosť zákon č.  447/2008 Z. z.  o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Pri uplatňovaní koordinačných nariadení EÚ č. 883/2004 a č. 987/2009, sa Slovenská republika dostala do sporu s Európskou komisiou. Európska komisia podala dňa 31. júla 2013 na Súdny dvor EÚ žalobu proti Slovenskej republike z dôvodu nesprávneho uplatňovania práva EÚ a odmietnutia Slovenskej republiky poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a peňažný príspevok na opatrovanie mimo územia Slovenskej republiky.

Dňa 16. septembra 2015 vyniesol Súdny dvor EÚ rozsudok vo veci C-433/13, ktorým zamietol žalobu Európskej komisie a rozhodol, že peňažné príspevky na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu sociálnych dôsledkov a  o  zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú dávkami sociálneho zabezpečenia, nakoľko nie sú poskytované za účelom krytia niektorých z rizík nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v platnom znení (ES). Uvedeným rozsudkom Súdny dvor EÚ potvrdil postoj Slovenskej republiky a doterajšiu prax v tejto oblasti. Súdny dvor EÚ zároveň skonštatoval, že Slovenská republika neporušila žiadne povinnosti, ktoré jej vyplývajú z práva EÚ, keď priznávanie a vyplácanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia obmedzila len na osoby s bydliskom v Slovenskej republike.

Česká republika považuje „příspěvek na péči“ z hľadiska komunitárneho práva za dávku sociálneho zabezpečenia („dávku v nemoci“), ktorá podlieha koordinačným pravidlám (teda aj exportu do iných členských štátov). Pri žiadostiach o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie (podľa slovenskej legislatívy) správne orgány skúmajú, či žiadateľ (osoba, ktorá vykonáva opatrovanie) má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a či opatrovanie je vykonávané na území Slovenskej republiky (nie je rozhodujúce, ktorá krajina poskytuje fyzickej osobe dôchodkovú dávku). Ak žiadateľ o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie takýto pobyt v Slovenskej republike nemá a opatrovanie nevykonáva na území Slovenskej republiky, nie je možné mu priznať peňažný príspevok na opatrovanie (pre nesplnenie podmienok potrebných pre jeho priznanie uvedených v § 3 ods. 1 písm. a) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu).

Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia súčasne uplatňuje princíp teritoriality, v zmysle ktorého nie je možné diskriminovať na území Slovenskej republiky, z dôvodu štátnej príslušnosti, žiadnu fyzickú osobu odkázanú na sociálnu pomoc od štátu. Súčasná právna úprava zároveň rešpektuje aj medzištátnu migráciu obyvateľov, z čoho vyplýva, že za účastníka konania sa podľa zákona o peňažných príspevkov na kompenzáciu považuje aj občan Únie (t. j. aj občan Českej republiky), ako aj štátny príslušník tretej krajiny. Slovenská republika tak priznáva rovnaké sociálne práva všetkým obyvateľom na svojom území, pričom zároveň predpokladá, že nárok na rovnaké sociálne práva budú mať aj všetci občania Slovenskej republiky žijúci v iných členských krajinách Európskej únie.

Vychádzajúc z filozofie zákona č. 447/2008 Z. z., ustanovenie akejkoľvek výnimky vo vzťahu k exportovateľnosti len pre peňažný príspevok na opatrovanie, by bolo popretím základného charakteru dávok sociálnej pomoci (t. j. peňažných príspevkov na kompenzáciu), v dôsledku čoho by  vznikol nesúlad princípov a zásad v porovnaní s ostatnými peňažnými príspevkami na kompenzáciu. Vo vzťahu k Českej republike by zároveň v prípade koordinácie nebolo možné vyhovieť ani veľkému počtu žiadostí o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, najmä z dôvodu odlišnosti právnych úprav a špecifických podmienok vzniku nároku na predmetnú dávku. 

Nárok na peňažný príspevok napríklad aj na opatrovanie vzniká až po vykonaní integrovanej posudkovej činnosti ktorá pozostáva z výkonu sociálnej posudkovej činnosti ktorá sa vykonáva v mieste bydliska, alebo v mieste kde sa posudzovaná osoby obvykle zdržiava a lekárskej posudkovej činnosti. Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok v ktorom sú navrhnuté všetky vhodné peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. a všetky možné sociálne služby v zmysle zákona č. 448/2008 Z.z. . Integrovaný posudok predstavuje nevyhnutný podklad na rozhodnutie o nároku na príspevok a jeho ďalšie poskytovanie je podmienené možnosťou priebežne preskúmavať, či sú splnené podmienky na jeho výplatu a či je príspevok využívaný na zákonom stanovený účel.

Štát musí mať možnosť overiť nielen splnenie podmienok nároku, ale aj kvalitu a rozsah poskytovanej starostlivosti prostredníctvom kontrolnej činnosti úradov práce a inšpekcie v sociálnych veciach. Vykonávanie takýchto kontrol mimo územia Slovenskej republiky by bolo z právneho aj praktického hľadiska neuskutočniteľné.

Požiadavka faktického bydliska na území Slovenskej republiky je preto nevyhnutným predpokladom na individuálne posúdenie odkázanosti, overovanie účelového využívania príspevku aj výkon kontrolných mechanizmov. Takto nastavená právna úprava rešpektuje pravidlá voľného pohybu osôb v rámci Európskej únie, keďže podmienka nie je založená na štátnom občianstve, ale na existencii skutočného bydliska a väzby osoby na územie Slovenskej republiky. 

V Českej republike bola prijatá novela českého zákona o sociálnych službách účinná od 01.07.2026, ktorá ustanovuje podmienky na podanie žiadosti o odstránení tvrdosti zákona ako napríklad doloženie trvalého pobytu v Českej republike, potvrdenie o nepriznaní nároku na obdobnú dávku z iného členského štátu EU, predloženie potvrdenia o príjmoch resp. iných zdrojoch z ktorých by bolo možné hradiť opatrovanie a zdokladovanie nepriaznivej sociálnej situácie žiadateľa a jeho rodiny. O žiadosti na odstránenie tvrdosti zákona rozhodne minister práce sociálnych vecí. 

Na základe vyššie uvedeného Slovenská republika neuvažuje o legislatívnej zmene, ktorá by umožnila exportovateľnosť peňažného príspevku na opatrovanie mimo územia SR.