Slovenská diaspóra ako súčasť Slovenska

Slovensko má stovky tisíc občanov a ľudí so slovenskými väzbami žijúcich mimo svojho územia. Slovenská diaspóra predstavuje významný ľudský, odborný, podnikateľský, kultúrny a spoločenský potenciál.

Slovák žijúci v zahraničí by nemal byť pre štát človekom, ktorý „odišiel“, ale občanom a súčasťou Slovenska bez ohľadu na to, kde práve žije.

Slovenská diaspóra, z. s. chce preto pred parlamentnými voľbami iniciovať okrúhle stoly so zástupcami slovenskej diaspóry, politických strán a zákonodarcov. Cieľom bude hľadať čo najširší politický konsenzus na konkrétnych opatreniach, ktoré môžu dlhodobo zlepšiť vzťah Slovenska so svojimi občanmi a komunitami v zahraničí.

1. Nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí

Súčasná právna úprava (Zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov) už nedostatočne reflektuje realitu 21. storočia. Slovenská diaspóra sa za posledné desaťročia zásadne zmenila a zákon by mal túto realitu odrážať.

Navrhujeme pripraviť úplne nový zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí, nie iba ďalšiu čiastkovú novelizáciu existujúceho zákona.

Nová právna úprava by mala:

• nanovo definovať pojem Slovák žijúci v zahraničí tak, aby zahŕňal aj občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku, ktorí dlhodobo žijú v zahraničí (novodobá diaspóra),

• rozlišovať medzi rôznymi skupinami slovenskej diaspóry a zohľadňovať ich odlišné väzby na Slovensko,

• vytvoriť moderný systém komunikácie štátu so slovenskou diaspórou,

• posilniť podporu slovenských komunít, organizácií a jednotlivcov v zahraničí,

• vytvoriť mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa bude môcť diaspóra systematicky zapájať do verejného života a rozvoja Slovenska.

Reforma Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí by mal prejsť zásadnou transformáciou.

Navrhujeme vytvoriť silný nadrezortný orgán pre slovenskú diaspóru, ktorý nebude iba administrátorom dotačných schém, ale bude koordinovať vzťahy štátu so Slovákmi v zahraničí naprieč jednotlivými rezortmi.

Jeho kompetencie by sa mali týkať napríklad školstva, kultúry, hospodárstva, diplomacie, sociálnych otázok, návratu Slovákov zo zahraničia či zapájania odborníkov z diaspóry.

Zároveň je potrebné vytvoriť formálny mechanizmus zastúpenia diaspóry v príprave politík, ktoré sa jej týkajú.

2. Modernizácia volebného práva pre Slovákov v zahraničí

Slováci žijúci v zahraničí musia mať možnosť jednoducho a efektívne uplatňovať svoje volebné právo. (Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov) (Parlamentný inštitút: Hlasovanie zo zahraničia vo vybraných európskych štátoch)

Navrhujeme:

• zachovať voľbu poštou zo zahraničia,

• doplniť možnosť osobného hlasovania na zastupiteľských úradoch SR v zahraničí,

• rozšíriť možnosť hlasovania zo zahraničia aj na voľby prezidenta SR,

• umožniť hlasovanie zo zahraničia aj vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Cieľom nemá byť vytvárať občanom žijúcim v zahraničí špeciálne výhody. Cieľom je odstrániť praktické bariéry, ktoré im dnes bránia plnohodnotne vykonávať ich občianske práva.

Miesto pobytu nemá rozhodovať o tom, či občan môže alebo nemôže jednoducho voliť.

3. Nový termín Dňa Slovákov žijúcich v zahraničí

Pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí je dnes zaradený na 5. júla, teda na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda. (Zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch )

Navrhujeme presunúť pamätný deň na samostatný dátum, ktorý nebude kolidovať so žiadnym štátnym sviatkom.

Slovenská diaspora si zaslúži vlastný deň, ktorý bude venovaný jej histórii, súčasnosti a budúcnosti.

Tento deň by zároveň mohol byť príležitosťou na:

• prezentáciu slovenských komunít vo svete,

• oceňovanie významných osobností diaspóry,

• diskusie o návrate a zapájaní Slovákov zo zahraničia,

• pripomínanie historických vĺn slovenského vysťahovalectva.

4. Sociálna ochrana Slovákov žijúcich v EÚ

Slovenskí občania, ktorí sa v dôchodkovom veku presťahujú za svojimi deťmi do inej krajiny EÚ, nesmú zostať v situácii, keď prepadnú medzi sociálnymi systémami dvoch štátov.

Aktuálnym príkladom sú slovenskí dôchodcovia žijúci v Českej republike, ktorí potrebujú príspevok na opatrovanie, pričom slovenský ani český systém im ho za určitých okolností neposkytuje. Česká republika už pristúpila k riešeniu niektorých individuálnych prípadov, potrebné je však systémové riešenie.

Navrhujeme preto:

• iniciovať bilaterálne rokovania s krajinami, v ktorých žije väčší počet slovenských občanov,

• vytvoriť mechanizmus, ktorý zabráni „sociálnemu vákuu“ medzi systémami jednotlivých štátov,

• začať riešiť otázku ako súčasť širšej európskej koordinácie sociálneho zabezpečenia,

• zabezpečiť, aby občan, ktorý celý život pracoval a odvádzal dane v jednom členskom štáte EÚ, nebol po presťahovaní za rodinou do iného štátu vystavený strate potrebnej sociálnej podpory.

Prípad Českej republiky by mal byť prvým krokom, nie posledným.

5. Silnejšia ochrana slovenských menšín v zahraničí

Slovenská republika by mala aktívnejšie využívať svoju zahraničnú politiku na ochranu práv slovenských menšín v krajinách, kde majú historicky silné postavenie.

Navrhujeme uzatvárať bilaterálne dohody o ochrane a podpore slovenskej menšiny s vybranými štátmi.

Prioritou by malo byť najmä Srbsko, kde má slovenská komunita dlhú históriu a významné kultúrne inštitúcie.

Takéto dohody by mohli upravovať napríklad:

• vzdelávanie v slovenskom jazyku,

• používanie slovenčiny,

• podporu kultúrnych inštitúcií,

• financovanie a ochranu kultúrneho dedičstva,

• prístup k médiám v slovenskom jazyku,

• zastúpenie menšiny vo verejnom živote.

Slovensko by zároveň malo systematickejšie využívať svoje bilaterálne vzťahy na ochranu práv Slovákov v zahraničí.

6. Pamätník a múzeum slovenského vysťahovalectva

Slovensko potrebuje dôstojné miesto, ktoré bude pripomínať históriu slovenského vysťahovalectva a príbehy miliónov Slovákov, ktorí počas generácií odišli do sveta.

Vybudovanie Pamätníka a múzea slovenského vysťahovalectva bolo predmetom záväzkov slovenských vlád už od roku 2000.

Navrhujeme preto prijať jasný záväzok:

Slovenská republika vybuduje Pamätník a múzeum slovenského vysťahovalectva.

Nemalo by ísť iba o klasické múzeum. Moderná inštitúcia by mohla byť zároveň:

• archívom slovenskej diaspóry,

• digitalizačným centrom,

• výskumným pracoviskom,

• miestom pre stretnutia Slovákov zo sveta,

• vzdelávacím centrom,

• priestorom na prezentáciu úspešných Slovákov v zahraničí,

• centrom pre budovanie vzťahov medzi Slovenskom a jeho diaspórou.

Pamätník by nemal byť iba pripomienkou minulosti. Mal by byť aj miestom, kde sa stretáva Slovensko so svojimi ľuďmi zo sveta.

7. Zapojme slovenskú diaspóru do rozvoja Slovenska

Za kľúčové považujeme vytvoriť systém, vďaka ktorému nebude Slovensko vnímať svoju diaspóru iba ako príjemcu podpory, ale aj ako partnera a zdroj know-how.

V zahraničí žijú slovenskí vedci, podnikatelia, manažéri, lekári, IT odborníci, učitelia, umelci, diplomati a ďalší profesionáli s kontaktmi a skúsenosťami, ktoré môžu byť užitočné pre Slovensko.

Navrhujeme preto vytvoriť program systematického zapájania expertov z diaspóry do:

• tvorby verejných politík,

• poradných orgánov vlády,

• odborných pracovných skupín,

• vedeckých a výskumných projektov,

• podnikateľských a investičných projektov,

• mentorovania slovenských študentov a mladých profesionálov,

• transferu know-how zo zahraničia.

Zároveň by mal vzniknúť dobrovoľný register odborníkov slovenskej diaspóry, ktorí chcú svoje skúsenosti a kontakty ponúknuť Slovensku.

Naším cieľom je politický konsenzus

Slovenská diaspóra nechce, aby sa téma Slovákov žijúcich v zahraničí stala predmetom straníckeho súperenia.

Práve naopak.

Chceme, aby sa slovenská diaspóra stala jednou z tém, na ktorých sa dokážu politické strany zhodnúť naprieč politickým spektrom.

Slovenská diaspóra, z. s. preto bude pred voľbami iniciovať okrúhle stoly so zástupcami politických strán, poslancami, odborníkmi a predstaviteľmi slovenskej diaspóry.

Chceme pri jednom stole hovoriť o tom:

Ako má Slovensko vyzerať ako krajina pre svojich občanov doma aj vo svete?

Výsledkom by mal byť súbor konkrétnych opatrení, na ktorých sa dokáže zhodnúť čo najširšie politické spektrum.

Slovensko nie je iba územie medzi jeho hranicami.

Slovensko sú aj ľudia, ktorí žijú, pracujú a tvoria po celom svete. 🇸🇰🌍

A ak chceme byť úspešnou krajinou, musíme sa naučiť tento ľudský potenciál prepájať, využívať a zapájať.